Egolitárne Slovensko je na škodu nám všetkým

Autor: Marcel Sivák | 29.1.2016 o 13:30 | Karma článku: 3,79 | Prečítané:  671x

Pre svoj rozvoj sa Slovensko opiera o pilier Európskeho soločenstva, solidaritu. Vo väčšine prípadov ju priam očakáva. Opätovať ju však nedokáže, čo z neho robí adolescentného ufňukanca na okraji politického vplyvu v Európe. 

 

Slovensko sa od vstupu do EÚ vidí ako pokroková krajina dokonca boli časy keď sme boli „tiger Európy“. Jednou z výsad, ktorou sa pýšime a samozrejme proklamujeme aj do sveta je, že Slováci sú pohostinný národ. Svetové delegácie vítame na Slovensku chlebom a soľou, symbolika pohostinnosti. Túto pohostinnosť nie sme ochotní ale dať každému. Táto naša pohostinnosť sa nevzťahuje na ľudí, ktorí sú iní ako my. Dokonca počas dní, kedy vystavujeme hebrejskú rodinu z Palestíny v každom dome, kostole alebo na námestí, nie sme ochotní pomôcť ľuďom v núdzi ak tí ľudia nie sú kresťania keďže podľa názoru nášho pána premiéra my mešity nemáme preto žiadnym moslimom pomôcť nemôžeme (http://www.etrend.sk/ekonomika/ako-ziju-moslimovia-na-slovensku-trend-sk-prinasa-tri-pribehy.html). Avšak ani asýrski kresťania, ktorí sa modlia v aramejčine, v jazyku ktorým hovoril JK a všetci apoštoli, nie sú u nás vítaní lebo nie sú ako my (s výnimkou 149 vopred overených ľudí).

Západná Európa a svet považuje východnú a strednú Európu ešte stále za xenofóbnu, kde žarty na adresu menšín sú stále tolerované dokonca vo väčšine prípadov aj pokladané za normu,  či štandard. My sa však hlásime hrdo a bez zaváhania k európskym hodnotám. Tie sú postavené na francúzskom liberté, égalité, fraternité a na hodnotách humanizmu a solidarty. A práve princíp solidarity je samotným základom všetkých pilierov a predstavuje jednotu záujmu, cieľa, hodnôt a sympatií, či už na úrovni jednotlivca alebo na úrovni štátu. Prítomnosť solidarity v medziľudských vzťahoch na úrovni jednotlivca vytvára priestor na uplatnenie princípu humanity a troch princípov francúzskej revolúcie. Podobne tak na úrovni štátu, či národa je solidarita nevyhnutným základom pre fungovanie akéhokoľvek nadnárodného spoločenstva. Príkladom uplatnenia solidarity je práve kľúčový článok 5 Severoatlantickej dohody o vytvorení NATO (ktorého sme členom), kde napadnutie jedného člena je napadnutie všetkých členov NATO. Tento článok je základom a prakticky jediným dôvodom existencie NATO. Podobne tak aj v prípade európskeho spoločenstva, ktoré má hlavne ekonomický účel, a ktoré by bez princípu vzájomnej solidarity nemohlo fungovať. Príkladom toho sú európske fondy, kde finančné prostriedky celého spoločenstva sú používané na rozvoj konkrétnych projektov, ktoré môžu priniesť úžitok práve iba jednej krajine, či dokonca iba regiónu. 

Tie isté princípy, či základné kamene tvoria Schengenskej dohodu, bez ktorej si fungovanie základných slobôd EÚ (voľný pohyb tovaru, osôb a kapitálu) nejde predstaviť. Táto dohoda je jednou z najväčších výdobytkov Európskej únie ako takej, kde dochádza k rušeniu štátnych hraníc, krok ktorý len pred 25 rokmi by bol nemysliteľný. V reálnom živote sme si na ňu veľmi rýchlo zvykli a umožňuje nám cestovať po Európe bez cestovných pasov, bez pasových a colných kontrol. Tento míľnik je postavený na vzájomnej spolupráci medzi krajinami - vzájomnej solidarite.

Slovensko sa k týmto princípom hlási otvorene a vzhľadom na to sa radí k najväčšiemu trhu sveta, z čoho nám samozrejme plynú nemalé výhody. Samozrejme, že radi tieto výhody využívame. Zaujímavá forma propagandy pod názvom Dobré Správy (pre Slovensko) poukazuje na koľko a aké projekty sa eurofondy využívajú. Slovensko žiaľ stále nepatrí medzi vyvinuté krajiny západnej Európy, ale práve vďaka európskym fondom sa čoraz viac približuje životnej úrovni západných krajín. A sú to práve eurofondy, ktoré sú jasným prejavom solidarity ostatných európskych krajín. Len ťažko by sme hľadali verejnú stavbu, ktorá nie je financovaná práve z týchto zdrojov. Nehovoriac o počte Slovákov, ktorí využívajú pracovné trhy západnej Európy. Všetky tieto vymoženosti, ktoré dnes už berieme za samozrejmé  sú nám dostupné len vďaka tomu, že sa krajiny Európy rozhodli spolupracovať, pomôcť si navzájom s cieľom napredovať a zvýšiť životnú úroveň všetkých. Jednoducho vzájomná solidarita.

Je evidentné, že na solidaritu západných krajín Európy a otvorene prejavujeme nárok na ich životnú úroveň. Robíme si nárok ja eurofondy, na to aby sme mali rovnaké platy ako v Nemecku a dokonca si nárokujeme aj sociálne dávky v západnej Európe. (v niektorých prípadoch). Na tom však nie je nič zlé za predpokladu, že tam je spätná väzba z našej strany. No a tu to začína byť akosi problematické. Akosi sa nedokážeme vžiť do toho, že tak ako žiadame od spoločenstva my bude sa raz čakať aj od nás. Prejaviť solidaritu voči našim partnerom v Európe sa nám nedarí.

Egolitarita

Ako aktívny člen EÚ máme rovnaké slovo za európskym stolom ako Nemecko, či Veľká Británia, alebo akákoľvek iná krajina bez ohľadu na stupeň ekonomického rozvoja, či vojenskej sily alebo politického vplyvu. V akejkoľvek inej situácii by tieto rozdiely boli rozhodujúcim faktorom, avšak na základe solidarity v EÚ sú si všetky krajiny rovné. Slovensko sa však často krát správa ako ufňukaný malý chlapec, ktorý napriek relatívne veľkým nárokom nie ochotný rovnakým dielom priložiť ruku k dielu. Príkladom našej neochoty je Euroval a v momentálne migračná kríza.

V prípade Eurovalu sme boli neochotní sa podieľať na pomoci Grécku  odmietali sme akúkoľvek spoluúčasť na Eurovale dokonca až do takej miery, že si to vyžiadalo kolaps vtedajšej vlády. Poslanci docielili akurát to, že Slovensko prišlo o vládu, po páde ktorej ten istý parlament Euroval i tak schválil. Podieľať sa na záchrane Grécka z cieľom udržať celistvosť eurozóny a zároveň dôveru trhov v Euro sme neboli ochotní urobiť, napriek tomu, že naša krajina má obrovské výhody pri požičiavaní na finančných trhoch.

Podobným spôsobom reaguje aj predstavenstvo našej vlády vo vzťahu k utečeneckej kríze. Aj keď existuje množstvo kontroverzných tém Slovensko sa opäť správa egoisticky. Odvolávame sa na hrozby terorizmu a ohrozenie bezpečnosti štátu a vláda výrokmi, ktoré by sa dali charakterizovať aj ako nenávistné, sa bráni prijatiu čo i len pár stoviek utečencov. Celá táto neochota pomôcť, či už ľuďom v núdzi, ktorými sú nepochybne utečenci, ale rovnako tak aj našim partnerom Nemecku, či Švédsku, alebo aj hoci len Rakúsku, je prejavom egoizmu a intelektuálneho, či emocionálneho maloroľníctva. Nástojčivé odmietanie akýchkoľvek návrhov západných krajín EÚ bez toho aby sme boli schopní ponúknuť alternatívne riešenie, alebo inú pomoc z nás robí adolescentných ufňukancov, ktorí napriek vysokým žiadostiam necítia povinnosť zodpovednosti. Jednoducho povedané ak je potreba pomôcť Slovensku, či už postaviť diaľnice, alebo čo i len ochrániť naše historické a kultúrne dedičstvo pred tým než si ho sami vykradneme alebo nám zhorí tak dane Nemeckých poplatníkov sú extrémne nutné, ale použiť tie isté prostriedky na ochranu hodnôt Európy a snahu udržať Schengen pokope to už nie sme ochotní. Takýto postoj sa dá nazvať jedným slovom ako Egolitarita.

Egolitarita, evidentná počas tejto utečeneckej krízy je postavená na troch hlavných argumentoch: 1) sme neschopní ich začleniť a 2) ohrozenie bezpečnosti krajiny a 3) nemáme prostriedky na poskytnutie starostlivosti pre tieto rodiny. Každý z týchto bodov je téma sama o sebe, ale v krátkosti je nutné povedať, že na Slovensku žije asi 5 tisíc moslimov mnohí, z cudzích krajín so Slovenskými manželkami, neexistuje dôkaz o žiadnej priamej hrozbe pre Slovensko, či jej obyvateľov a Európskych finančných zdrojov je dostatočne na to aby pokryli výdavky s týmto spojené bez vplyvu na náš rozpočet.

Predsedníctvo EÚ

Egolitarita ako zahraničná politika krajiny, ktorá ma zasadnúť na trón EÚ v najbližších mesiacoch je zlým signálom pre celú EÚ ako aj pre samotné Slovensko. Krajina, ktorá nedokáže ponúknuť žiadne riešenie a ani len pokus o dohodu ale práve naopak očakáva, že s návrhom na riešenie prídu iné krajiny, predstavuje, dá sa povedať bezpečnostnú hrozbu pre udržanie celého Schengenského systému.

Je nutné si uvedomiť, že najstabilnejšia krajina eurozóny a celkový líder Európy Nemecko má jedinečnú príležitosť za posledných 75 rokov zmeniť stigmy vojnového obdobia a vzhľad netolerantnej minulosti a konečne vybudovať nový image tolerantnej svetovej veľmoci, ktorá nielenže vedie Európu a pomáha ekonomicky slabším členom EÚ, ale zároveň dokáže pomôcť aj ľuďom v obrovskej núdzi nech sú odkiaľkoľvek. Po prvýkrát od vojnového obdobia Nemecko oficiálne a verejne vysiela svoje jednotky na zahraničné mierové misie a to bez negatívneho ohlasu verejnosti. Slovensko by si preto malo uvedomiť, že tieto udalosti predstavujú aj pre nás jedinečnú príležitosť a nový smer v zahraničnej politike celej EÚ a malo by preto o to viac prejaviť vodcovské schopnosti a hlavne vytvoriť image konštruktívneho člena EÚ než presadzovať postoj Egolitarity.

Slovensku sa naskytá možnosť ako jedinej krajine z V4 preukázať našu schopnosť viesť a tým potvrdiť krajinám západnej Európy, že sa Slovensko ako jediná krajina východnej Európy sa nepresadzuje iba národnostnú politiku, ale dokáže riešiť problémy na celoeurópskej úrovni. 

Práve v situácii kedy Maďari sú neochotní spolupracovať s EÚ na akejkoľvek úrovni, český prezident tvrdí vo vianočnom posolstve, že „Táhle zemně je naše a nemuže být pro všechny“, Poliaci sa vidali na autokratickú cestu, a Veľká Británia sa snaží opustiť EÚ, by Slovensko nemalo podávať žalobu na európsku komisiu ohľadom kvót. Je nutné si uvedomiť, že Slovensko má právo hlasovať proti takýmto opatreniam a bez nášho súhlasu sa takéto opatrenie nemôže prijať. Preto žaloba ako taká je len politickým gestom pre domáci trh ale v zahraničí pôsobí veľmi negatívne. Kvóty však nemusia mať nátlakový charakter ak sú dobrovoľné. Slovensko v úlohe lídra Európy by malo vystupovať konštruktívne. Na rozdiel od hláv štátov V4 Angela Merkel vo svojom novoročnom prejave hovorí o prisťahovaleckej kríze ako skvelej príležitosti pre Nemecko a nemecký ľud. Ako je možné, že Nemci v tom vidia príležitosť ale nám sa to tak nejaví? Bude to práve táto schopnosť, ktorá umožňuje Nemecku byť tou najsilnejšou krajinou, ktorá ako jediná je schopná sa meniť, transformovať ale stále napredovať? Odpoveďou na tieto otázky je jednoduchý – Slovensku napredovať bránia Slováci sami.  

Verejná mienka

Verejná mienka voči utečencom sa dá vyjadriť jedným slovom – panika. Je to neopodstatnený strach, obavy z nového, neznámeho a hlavne zo zmeny.  Na jednej strane možno z pochopiteľných historických dôvodov kedy dochádzalo k pravidelným nepokojom a zmenám v existencii našej krajiny. Tento strach je však umocňovaný nacionálnymi tendenciami, na ktorých sa živia populistický politici.

Avšak nie je to zase tak dávno, čo stovky a neskôr tisíce ľudí vyrazili zo Slovenska húfne za prácou do západných krajín Európy. Najprv v stovkách neskôr v tisícoch, tento trend však neustáva, ale práve naopak sa zvyšuje. V tých prúdoch boli a aj dnes sa nájdu intelektuáli, pracovití ľudia, študenti, ale aj podvodníci, zlodeji a iné kriminálne živly. Obavy primajúcich krajín boli neraz nevraživé a podobajú sa veľmi reakciám, ktoré prejavujú dnes Slováci voči utečencom. Je nutné si uvedomiť, že Slováci boli a vo veľa prípadoch ešte stále sú vnímaní presne rovnako v západných krajinách. Avšak aj keď také tendencie existovali a možno stále sú nedochádza k tomu aby celá komunita a národnostná menšina bola stigmatizovaná len kvôli zopár podvodníkom na sociálnych dávkach, či kriminálnikom a grázlom v iných sférach. Spoľahnutie sa na právo a silu trestného systému v západných krajinách bolo dostačujúce a stále pretrváva ako dostačujúce na pacifikovanie takýchto živlov bez uplatňovania diskriminácie, či poklesu základných európskych hodnôt.  Preto by sme mali upustiť od prejavu Egolitarity a začať aktívne participovať na formovaní Európy s konštruktívnymi návrhmi a ponukou spolupráce pre ostatné krajiny.

 

Slovensko ako krajina prešla mnohými zmenami a prežila len vďaka sile svojej kultúry a hodnôt, ktoré boli najviac evidentné počas prvej Československej republiky. Tieto hodnoty sú v súlade so súčasnými Európskymi hodnotami, postavené na solidarite a humanizme, otvorenosti a liberalizme. Máme jedinečnú príležitosť vďaka nášmu členstvu v EÚ už nikdy nedopustiť aby došlo k tomu, že Európa bude jednať o nás bez nás. Ak chceme patriť medzi lídrov Európy tak musíme aj adekvátne riešiť problémy. Ak máme byť rešpektovaní ako rovnocenný člen Európskeho spoločenstva nielen na papieri ale aj v politike a nie len ako odbytisko tovaru a zdroj lacnej pracovnej sily tak sa musíme naučiť spolupracovať. Egolitarita je nekompatibilná s takýmto smerom a preto by sme mali od nej upustiť.  Egolitarita a mentalita Benešových dekrétov nesmie mať miesto v hodnotovom rebríčku slovenskej verejnosti a preto musí prestať byť vždy prvotnou reakciou našej krajiny na dramatické zmeny v Európe. Musíme si uvedomiť , že ak nebudeme my tým hlavným poslom humanity, solidarity a spolupráce v Európe a snažiť sa o celoeurópske riešenie utečeneckej krízy, ale dopustíme prevahu nacionálnych tendencií v západných krajinách európskeho spoločenstva, to isté sa môže obrátiť proti nám, keďže v očiach niektorých predstaviteľov západnej Európy sme v poradí hneď po utečencoch. Solidarita a humanizmus sú jediným garantom nášho rovnocenného členstva v EÚ a preto by sme ich mali brániť neustále a prejavovať ju aj voči každému, kto nás o to žiada.  

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?